Ráno

2007
03.29

Blahosklonne zakláňam hlavu, dych mi preskakuje pomedzi prsty. Obdivujem krásu rána. Nie každého, práve tohto. Je vlhké, trochu chladí a potrebuje oživiť farby. Zamieňa sivú za žltú a tmavomodrú strieda svetlá.

Mrak. Tá škvrna na zápästí, chmára, čo ovláda čas a náladu. Spochybňuje a tieni. Pri ňom vždy zabudnem, čo som chcel a očakávam nejaké nóvum. Odhaľujem provokatívne čelo a dívam sa, kedy zaprší. Mrak oťažel slzami a potom, ktorý štípe v očiach. To predstavenie nevnímajú iba milenci v tráve. Je jar.

Vtáci. Nenásytne pobehujú po okennej doske. Bez kriku sú takmer nahé. Zobú si z rúk, ktoré im vytvára Láska. Nezištne. V očakávaní potomkov a malých zázrakov sa necháva ukájať ich štebotom. Ukolísaná rytmom zaspáva na ich perutiach a odlieta. Je jar. Zatočila sa mi hlava. Skláňam sa pred jarou a teším sa na leto, kedy sa budem môcť do sýtosti dívať na krásu vôkol. Rád by som využil každý okamžik a vychutnával si pôžitky života.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

List Julovi

2007
08.24

Milý Julesi,
vyťažený z pracovného zaťaženia sa vytrhávam ako z kontextu a rozpisujem sa pre Teba. Je osem hodín ráno, hlásia v rádiu, takto vo firmách je rádio súčasťou inventára. Ale to určite dobre vieš, veď si už čo to popracoval v P. (aj inde samozrejme).

Zarezávam už aj ja. Ách my mäsiari. Ale skôr ako od tej nebohumilej činnosti usmrcovania, štvrtenia a porciovania zvierat je takéto zarezávanie odvodené od zárezov, čiarok, čo na konci mesiaca dosvedčia, že som tu bol. Ako keď malým deťom robia zárezy (alebo čiarky fixou) na stenu, keď rastú. My sme už asi vyrástli, aspoň taká je zhoda väčšiny okolo nás, ja sám sa k tomu neviem vyjadriť, jednoducho netuším. Len viem, že ešte určite nie som hotový. Lenže z toho mi potom logicky vyplýva, že sa ešte potrebujem dohotoviť. A ako inak sa my, ľudia, dohotovujeme ako rastom. Tak asi ešte musím rásť. Nie vyrásť ako keď som bol malý, ale rásť tak príjemne a bez konca.

No nech je ako je, je ešte len zrána a v rádiu začala relácia, v ktorej sa ľudia ponúkajú do pracovných pomerov a tie sa zasa naopak ponúkajú ľuďom. Ja som si prebehol, čo som Ti to vlastne dnes napísal a jemne som sa pousmial, keď som si prečítal, že ešte nie som hotový. Keď odtiaľto pôjdem poobede domov, rád si to pripomeniem. Pravda, len ak nebudem taký hotový, že na také sprostosti ani nepomyslím.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Zrodenie

2007
04.26

Prichádzam. Do okien udieram svojou prítomnosťou. Zvnútra počuť len tlkot rozochvených sŕdc. Samobytne sa vlievam dovnútra. Tma sa mi pohráva s vlasmi a jas mi vráža do očí. Napĺňa ma chvíľa, keď zrak už nie je dôležitý. Po tele mi prechádzajú prsty vášne. Ponáram sa do dotyku rozpálených tiel a splývam v počiatku. V zrodení sa kriesim skrze nový život.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

PORADNE:

2009
01.09

NEHÁDŽ FINTU DO ŽITA…

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

…až sa priviažem

2006
12.14

mám chuť ochutnať ambróziu
a slastne hladiť Múzy po lýtkach
odhodiť plášť a striasť z neho špinu,
ostať vždy čistý ako dážď.
A všetko, k Tebe …

trúfam si zvládnuť všetky štetky
očami šľahať ľudí sťa bič
obcovať, vraždiť a vytvárať zmätky
všetky dobré knihy upáliť.
A všetko, na strom …

zavriem si oči, zatlačím peniaz
oblečiem oblek noblesný,
vystrojím funus, ako vtedy
keď nepočul som radu, ani sny.
A všetko, k osudu …

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

NO LIMITS

2008
09.05

Nepoznám hraníc
Keď hľadám tvoj svet
Je mojou láskou
Keď zašepkáš mi
Že snívaš…

Kvety nevädnú
Keď sa im prihováraš
Len lístie padá
V dňoch ošumelých
V dňoch bez teba

Ja čakám na ráno
Keď dym petrolejky
Pozviecha nás
Z nehy úst
Prebdenej noci

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

O Bohu

2009
04.24

„Sedí na najvyššom bielom oblaku a hompáľa nohami.“ Netvrdím, že si ho takto predstavujeme, no zdá sa mi, že je to ešte horšie. My tak dokonca žijeme!

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Trpké poznanie

2008
07.31

v náhlom návale
smutných chvíľ
hádam ako každý prvý
neviem kam
a všetky tvoje uschnuté ruže
môžu si vtedy tak akurát
zahrať rolu zdochnutých myší

netuším prečo
nechcem veriť
máme prázdny džbán ?

možno pomôže
jeden deň s tebou bez teba

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Odrazom mlák dúhových farieb …

2007
12.21

Odrazom mlák dúhových farieb
stekám a kopírujem dážď
je chladný zblízka
a mokrý na diaľku

Nenápadné písmeno, znak
klop, klop, klope na viečka
pod oblúkom otváram sa pohľadu
v tú srieň a šedý zákal dažďa
klop, klop, klope na strechu
svoj nepokojný rým

Zbieram kvapky z pier
a vtláčam ich do snov
o teplom ševelení tiel
šumení čo nič nezmení
len hmlisto padne do dlane

Tak padám, padá, dá, a …

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Búrka

2007
06.07

Jediná
úprimná
miluje
zabíja
blesky, voda, rukot vetra
smilstvo nemých stromov
čo sú si úprimné
a mŕtvoly a lásky
hukot zvonov
aj nebo vtedy nevinné
ani hviezdy nevidieť
a zem je po nej mokrá
ozón po nej dýchaš
na blesky spomienky si mätieš
vybledli miesta negatívy
z temnôt
tak poď hoď sa do nej
buď ňou a bi
tak rýchlo

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)