Ako lipa.

2008
10.17

Keď lipa zapúšťa svoje korene do pôdy, neraz sa jej nepodarí ponoriť ich do výživnej zeme. A tak často korene nabúrajú do skál, ktoré ich porania a nepustia ďalej. Potulujú sa po temnote, po komplikovanej a krivolakej, nikým neurčenej trase. Ak však vytrvajú a konečne objavia svoju zem, lipa krásne rozkvitne…

My ľudia sme podobní. Murujeme, skrývame sa a zamykáme vo svojej tme. Je smutné, ak niektorí z nás prestanú pri svojom raste smerom kamsi dole zápasiť. Priznávam, nie som výnimkou. So svojimi koreňmi som sa zastavila už kdesi na povrchu v blate. Viem však, že musím ísť spolu s nimi ďalej, inak moja lipa pri silnejšom závane vetra padne ako hnilá hruška. Vždy máme na výber. Buď ostaneme stáť, keď nás skaly života aj jeho blatisto pohodlné miesta zabrzdia, alebo sa budeme pomaly a urputne predierať ďalej až k vytúženému cieľu.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

niekomu zavriem dvere …

2007
11.09

niekomu zavriem dvere
niekomu poviem áno
kadekto vojde
pomedzi moje nie
už som sa rozbiehal
padal a vstal som a
cestu osamenia
nechávam spoznať nám

tvoje kroky na moje sa menia
neviem či uverím
slobodný dovnútra
ako kľúč
vedome vedomý
si ťa potom po sebe
prečítam

nech viem, čo prežili

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Redakcia 571

2008
12.19
  • postvárané crycom, volkiem a stravovernými
  • ďakujeme sviatkom a všiam
  • detaily i monumenty z každochvíľnych dní umiestnené do kadejakých podôb i neskutočností posielajte k nám na prezradenie
  • všetky diamanty zvýraznené, gravírovať s ohlasom pre autora
  • koľkokrát si autorom, toľkokrát si človekom
  • koľkokrát, toľkokrát, kto z nás má doktorát, či aspoň doktora rád
  • kto má recept na zdravie, nech sa hlási u dobrodruha žinčicu
  • sláva parafrázam, parafínu, parašutistom a paráde
  • heslo industrializácie: nech to para tlačí
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Ako pesničku

2007
09.20

Prístav Vlnobytie prázdnych lodí
Nekotvi
Prádlo na ľavoboku
Priestor otvorenej plachty
Ach ty
Ach ja
Každý kapitán ťa opustí ako poslednú
Nik na mori
Ná mor nik
Vytas šabľu a bojuj s príbojom
Zápas slnka sa nikdy nezauzlí
Hra
Brieždenie
Na hrudi slnka kompas
Nezablúdni
Prieliv za prielivom navlas rovnako
Stojím nad útesom
Príliv čo raz zmetie všetko ostatné
A zloží ti to k nohám
Poklad
Pohľad majáka

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Listy, čo zabudli odísť

2006
12.07

Ahoj Julo,
je to dlho čo som Ťa nevidel, dlho čo som za Tebou nehľadel, nehľadal Ťa v náručí slnka čo zapadá svojou krásou pre pár večností. Je to dlho čo som sa nezastavil cestou v zrkadle, počas tej prechádzky, u Teba v podkroví. Je to dlho, čo tu len tak stojím, len tak niekde.

A Tvoje niekde je ďaleko, je všade tam, len nie-kde to moje. Zvláštne ako som pripútaný k tomu čo je niekde a nie k Tebe čo si tu kedysi pre mňa kýmsi bol. A vlastne preto Ti píšem, pre tento kus papiera, pre toto popísané miesto, na ktorom predo mnou stále si. Aj keď už si niekde inde.

Už som Ti písal veľa listov, ale tento je zvláštny. Nikdy za Tebou nepríde, pretože Ti ho nikdy nepošlem. Ty musíš prísť za ním. Nemôžem Ti ho poslať, je to miesto a miesto sa nemôže pohnúť z miesta a vydať sa za Tebou.

Je to dlho čo som Ťa nevidel, ale už aspoň viem kam sa mám dívať, keď budeš prichádzať. Príď, už som Ti spravil miesto…

s láskou Martin

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Stretnutie

2007
02.08

Prichádzam k tebe membránou noci a v každom mojom kroku vyrastie jeden strom. Stretneme sa, keď zbadáš, že kráčaš sadom. Až vtedy budem skutočne tam. Ľahneš si do dlaní mojich konárov a moje listy ti namiesto viečok prikryjú unavené oči. Tak príde prvý závoj kryštáľového spánku.

Bude sa ti zdať o rieke tečúcej proti prúdu času. Uvidíš ruiny slov obmývané pádom do mora. Výklenky hlbokých údolí budú zalievať obedňajšie dažde. Poplávaš v orechovej škrupinke z poslednej jesene. Z brehov ti budú mávať všetky osamelé chvíle. Na sklonku sna dôjdeš až na začiatok, zastavíš sa pri prameni. Vložíš do seba prvý dúšok a smädná sa zobudíš.

Pohladíš sa pohybom a vietor rozčesnutý vo dvoje ti postrapatí vlasy. Podídeš k studničke a každým tvojím krokom dopadne na zem jedna ťažká kvapka plná vody. Stretneme sa, keď zbadám, že celý môj sad zalial tvoj nekonečný dážď.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Anonym

2009
03.20

kráčam po piesku vrývajúc svoje stopy do dejín,
stopy vekov
história tisícich generácií ukrytá v proporciách mojich nahých
chodidiel
stvorená z lásky a pre lásku
vrodená dokonalosť ladných línií v jednom pohybe štetca

kráčam v ústrety osudu
hľadajúc cestu odnášam mŕtve telá
vytvárajúc miesto pre pád ďalších
kráčam v ústrety zmyslu
vode života, čo hasí vinu, zmýva všetky príčiny, pôvod
previnilosti

kráčam po piesku vrývajúc svoje stopy do dejín
podpisujúc sa pod každý krok
nehľadiac do minulosti nevidím zákernosť zrodenú mne na odpor
ako potichu zmýva môj rukopis a robí zo mňa anonym

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

redakcia 957

2007
02.22
  • spískané PaKom, crycom, volkienom a priateľmi, čo sa tiež prajú viac než prú
  • ďakujeme … (doplň podľa potreby)
  • vždy vzrušene čakáme a čkáme
  • spominajúc na Vaše príspevky na cryco79()gmail.com, na poradí nezáleží,
  • poradíme si aj bez neho
  • všetky práva vyradené, kopírovať s ohlasom bez autora
  • autori, ktorí priložia ruku k dielu a vyložia z ruky dielo, sa nie celkom vlastnou vinou stávajú veštcami
  • vítame mira a rumana medzi nami, všetko v obraznej počestnosti
  • už iba jeden riadok zostáva do konca
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

Maličký obor …

2008
01.11

Maličký obor
dalekých krajov
vezme ta za obzor
večerných hájov

aj to sa stáva
zaplatíš životom
vezme ta do neba
záleží od teba

voňavý obzor
dalekých hájov
dosť bolo spín
dosť bolo smrtí

maličký obor
z tvojich snov krajín
ved vobec nevieš čo ti este tají
a nech..

radšej umrieť zivotu
ako žit smrtih

skitrabom_vranke

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)

vinné revy nejednej revolúcie

2009
02.20

vybehli do ulíc a nezastali na námestiach, davy sprevádzané ošiaľom a vášňou, zapálene a zapaľujúce, pochytané do sľučiek svojich odhodlaní, v nestrážených chvíľach, ktorých bolo neúrekom hádžuce kamenné pozdravy z katapultov svojich dlaní, z prostriedku tvári škriekajúci a jačiaci na dôstojné tváre budov, ktorým je všetko jedno, dve aj tri, možno viac tisícok, zanietencov, čakajúcich dlho vo svojich predstavách na tento deň, čo nikdy neskončí, lebo od tejto chvíle sa všetko zmení a maska sveta bude strhnutá, pošliapaná tak, že sa už nebude dať spojiť, ani vymyslieť, ostanú len oči pre úprimnosť a dotyky pre nádej, nádherná budúcnosť, pre ktorú stojí za to nechať sa strhnúť k najspodnejším pudom, nechať sa unášať všetkými navôkol, nemyslieť, lebo všetko už bolo premyslené dávno pred touto chvíľou, pripravené a milióny krát vykonané v hlavách, čo teraz nemajú čas myslieť, lebo teraz sa musí konať, vykonávať činy a prevracať všetko to staré a zaostalé, rozkopať a zadupať do zeme, ktorú potom hrdinsky poorieme, zalejeme krvou všetkých neprajníkov, ani nebudeme čakať pokým z nej vyrastie nová budúcnosť, rovno ju vytiahneme za pačesy listov na svetlo horiacich fakieľ, čo držíme v rukách, odhodlaní pohrýzť sa o lepší svet, lebo už nie je cesty späť, napred sa ísť musí … (lenže, kde je vpred?)

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0.0/10 (0 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)